Slováci očakávajú v dôchodku pokles životnej úrovne, no vďaka ušetreným peniazom si chcú v starobe aj užívať. Pokles očakáva alebo už zažilo 65,7 percenta ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, prípadne ho už dosiahli. V Česku je to o niečo menej, 60,6 percenta. Hoci si väčšina ľudí odkladá peniaze, tak iba málo z nich ich investuje, vyplýva z prieskumu investičnej platformy Portu, ktorý realizovala agentúra Ipsos na vzorke respondentov vo veku 50 až 65 rokov.
„Menšími pesimistami sú ľudia, ktorí už dôchodok poberajú. Z nich totiž pokles životnej úrovne zaznamenalo 58,8 percenta respondentov, kým pracujúci očakávajú prepad približne v 70-tich percentách prípadov. Najväčšie obavy majú predovšetkým manažéri. Ich obavy sú odôvodnené, výška dôchodkov z prvého piliera je totiž obmedzená zastropovaním osobného mzdového bodu na úrovni tri. Zjednodušene povedané, ak niekto zarába viac ako trojnásobok priemernej mzdy, platí síce vyššie odvody, no tie sa už na jeho penzii neprejavia,“ upozornil analytik platformy Marek Malina.
Ak nechcú ľudia s vyšším príjmom na dôchodku podľa neho pocítiť výraznejší prepad životnej úrovne, nemali by zabúdať na odkladanie si peňazí na starobu. Väčšina respondentov si na budúcnosť odkladá a iba 16,8 percenta Slovákov si nič nešetrí. Najviac, 41,1 percenta ľudí uviedlo, že si odkladá peniaze bez vopred stanoveného účelu. Na neočakávané udalosti myslí 36,6 percenta a 26,7 percenta šetrí priamo s účelom prilepšenia si k dôchodku.
Odložené peniaze chce väčšina ľudí, konkrétne 63,2 percenta, využiť na cestovanie či návštevu kúpeľov. Možnosť využiť tieto financie v starobe rastie s príjmom a dosiahnutým vzdelaním Slovákov. Opatrnejší sú totiž tí, ktorí zarábajú menej a ich vzdelanie je nižšie. V prípade investovania je to podľa analytika horšie, voľné peniaze totiž investuje len 29 percent Slovákov. V Česku je to 26,9 percenta ľudí.
„Vždy je však spojené s rizikom, preto nie je dobré investovať tie peniaze, o ktorých viem, že ich budem onedlho potrebovať. No pri šetrení si na starobu je z dôvodu dlhého investičného horizontu investovanie vhodným nástrojom zhodnotenia úspor,“ priblížil Malina s tým, že miera investovania rastie so získaným vzdelaním aj príjmom. Prieskum ukázal, že kým na Slovensku investuje 38,6 percenta respondentov s vysokoškolským vzdelaním, tak u ľudí s výučným listom je to 20 percent. Najviac podľa analytika zaostávajú pri investovaní Slováci s nízkym stupňom vzdelania, preto by sa mala venovať väčšia pozornosť finančnej gramotnosti už na základných školách.
